Boundary objects between arthistory, history of technology, and sociology

Summary

> tezi me zaujalo a pobidlo ke konfrontaci. napr. je zajimava > otazka, kterou si zminil hned ze zacatku - ze technologie > v sobe nesou jiz nejake apriori - pokud jsem to dobre pochopil - > to ze maji takovy a takovy puvod, to ze je vyvinul ten a ten clovek > je nejak determinuje a predurcuje zpusob jejich uzivani. mozna > je to neadekvatni analogie, ale determinuje nuz to, jak jej budu > uzivat? budu jim krajet chleba, nebo ho nekomu pichnu do zad? > ja stejne vidim situaci i v novych technologiich... ale nevim, > mozna jsem mimo.

Dotykame sa viacerych oblasti: Zoberme si Eduarda Kaca, ktory sa pozera na projekty pracujuce so sietovymi technologiami cez teoriu komunikacie, kedy jednotlivi akteri/ucastnici diela (ci uz iniciatori, autori, divaci, alebo uzivatelia) su ucastnikmi procesu komunikacie (napriklad v projekte HubRenga kolektivu The Hub <http://crossfade.walkerart.org/brownbischoff/hub_texts/hubrenga.html>). Co mi pride ako zaujimavy, ale obmedzujuci pohlad.

Totizto je otazne aku rolu v taktom pripade zohravaju samotne stroje, alebo software. Ide o pasivne nastroje pod plnou kontrolou ludskych akterov? Zoberme si streaming pri pomalom pripojeni - latencia spomaluje odozvu, a tym aj interakciu medzi ludmi, takze pre hudobnikov na dvoch stranach streamu je nemozne sa uplne zosynchronizovat. Co urobia? Ocitnu sa v situacii 'vyjednavania' s technologiou - hladaju rychlejsie pripojenie, alebo obmedzuju streamovanie zvuku na streamovanie iba niekolkych parametrov, alebo pracuju s latenciou ako jednym z parametrov procesu (napriklad streamingove projekty v 90-tych rokoch pracovali so 4-sekundovym meskanim ako faktom; japonec Atau Tanaka vytvoril niekolko performance na dialku, postavenych prave na vlastnostiach latencie/spomalenej odozvy). Podobne sa mozeme pozerat na kazdy softver a hardver ako na zhluk roznych moznosti a obmedzeni a dalsich vlastnosti, ktore ovplyvnuju spravanie/konanie ostatnych ucastnikov tvoriveho procesu.

V tejto suvislosti je velmi zaujimavou Actor-Network Theory vytvorena skupinou okolo Bruna Latoura a Michela Callona, ktora skuma socialne interakcie prostrednictvom sieti, ktore tvoria okrem ludi aj objekty, organizacie, ci koncepty. Na mna je to dost komplexna/radikalna teoria (ktora odmieta dualitu kultura/priroda), stale sa s nou len zoznamujem.

Prave mam rozcitany Callonov clanok uverejneny pred 20 rokmi, v ktorom tvrdi, ze studium technologii moze sluzit ako nastroj pre sociologicku analyzu. V nom tvrdi, ze inzinieri vo faze vyvoja novych technologii sa nezaoberaju len technickymi a vedeckymi otazkami, ale pracuju aj so socialnymi, ekonomickymi, politickymi a podnikatelskymi hypotezami a argumentami, na zaklade ktorych prijimaju rozhodnutia. To plati najma v pripade tvorby radikalnych inovacii. Uvadza priklad zo 70-tych rokov (5 rokov po maji 68), kedy skupina francuzskych inzinierov predlozila vlade navrh noveho - elektrickeho - automobilu, ktoreho sucastou bol aj rozpracovany (obrovsky) socialny, ekonomicky a politicky dopad, ktory by jeho uvedenie na trh sprevadzal (ropa, ekologia, automobilovy a energeticky priemysel, atd), a ktory by o.i. eventualne viedol k vymiznutiu spalovacieho motora.

O socialnych, ekonomickych a politickych motivoch v pozadi tvorby softveru a hardveru pisu o.i. Matthew Fuller, alebo Richard Barbrook. Fuller napriklad tvrdi, ze korporacie prostrednictvom obmedzovania funkcionality softverov a inych rozhrani kontroluju uzivatela, resp. ho 'vytvaraju', namiesto toho aby softver sluzil jeho povodnym potrebam. V tomto zmysle by sme mohli povedat, ze spravanie uzivatela je v podstate determinovane rozhodnutiami tvorcu softveru. Proti-prudom je prave slobodny softver s otvorenym kodom, kedy je komunita slobodna k dotvaraniu dalsich funkcii. Niektore softverove architektury su vytvarane priamo s ideou co najradikalnejsej otvorenosti a prepojitelnosti s inymi platformami -- vid PD.

Fuller tiez hovori o viacerych zaujimavych oblastiach, spomina kriticky softver, socialny softver, alebo spekulativny softver. Ci uz alternativne browsre (bak.spc.org/iod, Wrongbrowser.com), open-sourcove vyhladavace (open-search.net), dekonstruovane strielacky (jetsetwilly.jodi.org, untitled-game.org)

Michel Callon, Society in the Making: The Study of Technology as a Tool for Sociological Analyses

• study of technology can be transformed into a sociological tool of analysis
• engineers developing new technology constantly construct hypotheses and forms of argument => they are engineer-sociologists
• during phases of invention (birth of an idea) and innovation (commercialization), it is not possible to distinguish between activites that are distinctly technical or scientific from others that are social or political or guided by economic or commercial logic; often it is believed that the phase of innovation only solves technical problems, which is not true--particularly in case of radical innovations